Milí rodičia, v rámci spolupráce našej školy s miestnym futbalovým klubom vám prinášame rozhovor s Ernestom Meszárošom, ktorý vedie PŠC Pezinok už šesť rokov. V rozhovore vám predstavíme klub, prácu s mládežou, ale predovšetkým benefity spolupráce medzi školou a klubom. Príjemné čítanie.
Klub mal v roku 2021 sto rokov. Akú rolu zohráva futbal a klub PŠC v Pezinku?
Z histórie je dané, že Pezinok má tri kluby. Pezinský futbalový klub oslávil 100 rokov, Cajla bude oslavovať 100 rokov aj Grinavský futbalový klub oslávi 100 rokov. To znamená, že futbal má v Pezinku dlhú tradíciu. Pred začiatkom súťažného ročníka 2020/21 sa predstavitelia klubov PŠC Pezinok a GFC Grinava dohodli na spojení síl, čo prinieslo ďalší rozvoj a prospech futbalu v meste. Cajlanský futbalový klub rešpektujeme, robia dobrú prácu a aj medzi nami prebieha futbalová spolupráca.
Po basketbale, ktorý urobil najvýraznejšiu stopu v pezinskom športe, je futbal so svojou históriou ďalším športom, ktorý tu zohral a zohráva významnú rolu. Z klubu pochádza viacero hráčov, ktorí sa dostali do prvej ligy. Za všetkých spomeniem pána Slezáka, ktorý je stále najúspešnejším strelcom Žiliny. Futbal v pezinskom športe má a zrejme aj bude mať významné miesto. Svedčí o tom aj každoročne zvyšujúci sa záujem detí pri náboroch.
Uvádzate stabilný záujem detí. Dotklo sa ho dvojročné obdobie pandémie?
Počas pandémie sme nariadenia rešpektovali, za čo sme si od niektorých okolitých klubov vyslúžili aj posmešky. No v klube sme dodržiavanie „pravidiel hry“ považovali aj v tomto období za prirodzené. Napriek opatreniam sme spravili všetko preto, aby sme mohli trénovať. Počas pandémie skončilo v klube s futbalom 20 detí, ale v tom istom čase prišlo ďalších 20 nových detí. Straty sme tak výraznejšie nepocítili. Po pandémii prišlo ďalších 40 – 50 detí. Už v minulosti sme nábor zmenili na výber a teda v určitých ročníkoch, najmä v tých starších prípravkách, si už deti vyberáme.
Dostáva sa mládeži a deťom v klube dostatočný priestor? Patrí táto kategória medzi piliere klubu?
Hovorí sa, že výstavnou skriňou futbalu je mužský futbal. S tým sa stotožňujem, ale u nás v klube ideme cestou, aby sme si vychovali svojich mládežníkov, ktorí budú môcť byť v našej výstavnej skrini. Moje očakávania v tejto idei sa napĺňajú. Keď sa pozrieme na mužský A tím alebo aj B tím, hrajú tam hráči, ktorí prešli našou mládežou. Sú tam hráči, ktorí nejaký čas strávili v našom mládežníckom futbale, síce odišli do iných klubov, ale do mužského futbalu sa vrátili. Robí nám radosť, keď sa pozrieme na mužské družstvo a vidíme tam našich odchovancov, alebo hráčov z pezinského okolia.
Mládež je pre nás veľmi dôležitá, dávame jej veľký priestor, sústredíme sa na ňu práve z toho dôvodu, aby sme dokázali naše deti dostať do mužských tímov. Preto vznikol aj B tím, ktorý je pre hráčov čo vyjdú z dorasteneckej kategórie a nemajú hneď na umiestnenie v A tíme. V B tíme je zachovaný štandard tréningového procesu, ktorý máme pri mládežníckom futbale. A tak hráči nemusia odchádzať do okolitých dedín, môžu sa vyhrať u nás v klube a postupne si vybojovať postup do A tímu.
Vo futbale pôsobíte už niekoľko rokov. Vnímate nejaký trend u mladých ľudí v ich pohybových schopnostiach?
Keď príde dieťa na nábor ako päťročné, šesťročné, vždy je vidieť rozdiel, ktorému dieťaťu sa rodič venuje po športovej stránke. Rovnako vždy, keď príde dieťa bývalého športovca, nadšenca športu, alebo aspoň rekreačného športovca, tak je vidieť, že je dieťa pohybovo zdatnejšie ako ostatné deti. V tých vyšších kategóriách, ale stále zostávam pri prípravkách, je cítiť, že jednotlivé pohybové schopnosti, ktoré sa majú rozvíjať aj na školách sú rozvíjané slabšie. Úplne normálne je, že 11 ročné dieťa nevie urobiť kotúľ vpred alebo kotúľ vzad. A práve preto sme pristúpili k tomu, že pri 11 až 12 ročných žiakoch sme pridali štvrtý tréning kondičného charakteru, kde rozvíjame koordináciu pohybov, rýchlosť, silu a rovnako vytrvalosť.
Aké sú aktuálne trendy v práci s deťmi vo futbalových kluboch a s akými pracujete vy?
Pred rokom sme si dali vypracovať koncepciu, ktorá je šitá na mieru na náš klub. Koncepcia vychádza z toho, čo chceme v klube docieliť, alebo čo chceme v deťoch podporiť a naučiť ich. Dieťa od päť až po 18 rokov sa má vo svojej vekovej kategórii niečo naučiť. A keď z nej vyjde, tak by malo komplexne zvládnuť všetky veci, ktoré sa učilo. Aby koncepcia začala plnohodnotne fungovať je to proces na dva až tri roky. Tento materiál posúvame svojim trénerom a snažíme sa, aby podľa nej deti trénovali.
Napríklad pri práci s vekovou kategóriou päť až desať rokov sa sústredíme predovšetkým na prácu s loptou a individuálnu stránku hráča. U najmenších detí rozvíjame hlavne individuálne činnosti, aby vedeli obchádzať súpera, odobrať loptu a hlavne riešili všetko sami. S nadsázkou poviem, pracujeme s ním tak, aby nebolo na „joystick“, kde tréner všetko nadiktuje a dieťa len opakuje čo počulo. V menších prípravkách rozvíjame hlavne vzťah k danému športu. Najdôležitejšie je, aby si deti obľúbili futbal, aby mali k nemu vzťah, a aby tento vzťah dominoval aj v neskorších rokoch.
Akú úlohu hrajú školy v podpore záujmu o šport? Majú deti podľa vás dostatok športu na školách?
Na školách je dôležité, aby telocvik bol prevedený poctivo. Telesná výchova je dôležitá, aby následne, keď sa deti začnú venovať konkrétnym športom, vedeli urobiť aspoň ten spomínaný kotúľ vpred a kotúľ vzad.
Významný posun detí vie priniesť zvýšená dotácia športu na škole. Športová trieda je pre daný šport najlepšia cesta ako pomôcť napredovať deťom, ktoré sú už začlenené v kluboch. Keď má dieťa dvakrát do týždňa tréning ráno a trikrát poobede, podstatne sa zvýši týždenná tréningová jednotka a to deti zreteľne posúva vpred. Čím častejšie budú trénovať, tým viac budú rásť.
Samozrejme, že treba dbať aj na to, aby dieťa nebolo „prešportované“, aby stále malo vzťah k danému športu a chcelo trénovať. Akonáhle príde podnet, že dieťa sa na daný šport neteší, je jasné, že niekto robí niečo zle.
V Pezinku vznikla Súkromná základná škola KALOGATIA, ktorá sa nadštandardne venuje pohybovej príprave detí a športu. Ako vnímate tento zámer školy?
Vnímam ho veľmi pozitívne. Som veľmi rád, že vznikla takáto škola, ktorá chce šport podporovať. Teší ma, že škola nielenže začala futbalovým krúžkom, ale hlavne sa tu začína budovať športová trieda. Som rovnako rád, že sa KALOGATIA dotýka viacerých športov, ktorými si deti prechádzajú počas svojho štúdia. Podporujem každého rodiča, ktorý sa rozhodne dať dieťa do tejto školy.
Ako som spomínal, šport na školách je nedostatočný, aj keď rozumiem, že každá škola robí najlepšie ako vie. No šport by sa mal rozvíjať viac. V spoločnosti vnímame rôzne riziká ako obezita, či zhoršený duševný stav, a preto je veľmi dôležité viesť deti k tomu, aby sa zmysluplne hýbali. Treba im ukázať viac športov, aby si sami vybrali, ktorý ich najviac baví. Lebo ak za dieťa vyberá rodič, dieťa na šport síce chodí, ale je tam kvôli rodičovi, a potom vo vyššom tínedžerskom veku so športom automaticky skončí. Ja som preto zástanca toho, aby školy rozvíjali deti v rôznych športoch tak, ako sa to deje aj v KALOGATII.
Každý šéf klubu má nejaký veľký futbalový sen. Aký je ten váš v oblasti práce s mládežou?
Nemám jeden cieľ či sen. No určite chceme docieliť, aby sa deti posúvali, aby rástli, aby chceli robiť šport, a keď už niekto vystrelí a dostane sa do prvoligového klubu, to bude už len čerešničku na torte. Dôležité je, aby deti mali u nás vytvorené kvalitné podmienky, aby mohli rásť.
Ďakujeme za rozhovor.
Foto: PŠC PEZINOK
